Po kameňoch, rose, po bodľačí cválam - ale inak ako vy. Mimochodom zvú môj krok - to značí, že som zvláštny, nie som tuctový. Ale jazdec môj vždy na mne je, strmeňmi mi týra slabiny, cválať v čriede súhlasím - no nie pod sedlom a ozubadlený. Nôž ak pošvy nezbaví sa - ani ako ihla nenaháňa strach. Mám zviazané nohy, osedlaný, moje ďasná trpia v zubadlách. Hľa, koľko rán mám len na chrbte! Skapal by som z toho - tak je mi. Cválať v čriede súhlasím - no nie pod sedlom a ozubadlený. Boj ma čaká dnes, tá chvíľa slávna, dostihy - a som v nich favorit! Všetci robia stávky iba na mňa, džokej zdivel - škoda hovoriť. Či ostrohy vrážať do mňa smie? Dav - ten, pravdaže, je nadšený. Cválať v čriede súhlasím - no nie pod sedlom a ozubadlený! Hľa, klusáci na štarte už hrebú, vzájomnú zlosť ťažko zataja. Z nervozity, šialenstva a jedu vyfrkujú penu - ako ja. Tribúny si jazdec získať vie! Je to majster - keď je na koni! Ach, v čriede tak cválať! Ale nie pod sedlom a ozubadlený! Kdeže zlatá baňa - s tou je amen. Posledný som v klbku - tu to máš! To že krivkám, aj že zaostanem - to máš za ostrohy na revanš. Zvonec! Džokej v tranze je a tne - už v predtuche tučnej odmeny! Ach, cválať tak v čriede - ale nie pod sedlom a ozubadlený! Ale čo to robím? Šaliem hádam? Veď nadŕžam svojim súperom! Odrazu sa vôbec neovládam - do čela sa rútim ako hrom. Čo tu ešte spraviť, dofrasa? Zhodím toho chlapa hnusného! Cválam, ako v čriede cvála sa - bez sedla a uzdy, bez neho! Po kameňoch, rose, po bodľačí... Ja v cieli - on peši hľadá cieľ. Nebyť mimochodník sa mi páči - ako všetci zvíťaziť som chcel!
© Ľubomír Feldek. Preklad, 1990