popri zráze, ponad okraj priepasti - len padnúť do nej,
pošibávam, ženiem, šľahám korbáčom tie svoje kone...
pijem vietor, hltám hmlu, niet vzduchu už - mám taký dojem.
Nadchýnam sa tragicky, veď cítim, že je so mnou koniec.

Pomalšieže, kone moje - čože sa vám stane?
Kašlať na korbáč - rež, koľko chceš!
No akosi mi utiekli tie kone rozcválané -
dožiť nestihnem, dospievať nestihnem tiež.

Kone, napojím vás, pieseň dokončím včas,
ešte prešmyknúť skúsim sa raz ponad zráz...

Asi zhyniem v uragáne - sfúkne ma jak páper z dlane,
galopom ma v snežnom ráne povezú len smutné sane.
Spomaľte to uháňanie! Krokom, kone moje vrané -
trochu predĺžte mi tajne cestu do poslednej stajne!

Pomalšieže, kone moje - čože sa vám stane?
Kašlať na korbáč - rež, koľko chceš!
No akosi mi utiekli tie kone rozcválané -
dožiť nestihnem, dospievať nestihnem tiež.

Kone, napojím vás, pieseň dokončím včas,
ešte prešmyknúť skúsim sa raz ponad zráz...

Stihli sme to - k bohu prídeš presne vždy, keď ideš navždy.
Prečo anjeli tak zlostne spievajú na uvítanie?
A či koňom od vzlykov sa zachodí tak zvonček každý?
A či ja to kričím na ne, nech pomalšie vlečú sane?

Pomalšieže, kone moje - čože sa vám stane?
Kašlať na korbáč - rež, koľko chceš!
No akosi mi utiekli tie kone rozcválané -
dožiť nestihnem, dospievať nestihnem tiež.

Kone, napojím vás, pieseň dokončím včas,
ešte prešmyknúť skúsim sa raz ponad zráz...