Tak už tresol som s tým, hoci bola to robota dobrá,
nič som nezískal - nahý jak v prvý deň padal som z dvier.
Truc v tom nijaký nebol - len došla už na dno tá doba,
inú povinnosť prichádzať zazrel som z modravých sfér!

Tam v knižkách píšu mnoho o všetkom,
no cesta pravdy zväčša býva ústna:
„Vo vlasti nie je nikto prorokom“ -
a v iných vlastiach tiež ich nie je zhusta.

 
 
 
 

 
 
 
 

Všetko, čo som mal, rozkradli - predsa však šťastný som i ja!
Najviac ušlo sa tým, ktorým daroval by som to sám.
Dlážka klzká je - podpätky natri mi, kolofónia!
Stúpam po schodoch na pôjd a odteraz budem žiť tam!

Niet prorokov už - zmier sa s výrokom.
Odišiel Mohamed aj Zarathustra.
Vo vlasti nie je nikto prorokom -
a v iných vlastiach tiež ich nie je zhusta.

Dole klebetia. Z dobroty, zo zlotý? Je to ich zvykom:
„Fajn, že odišiel - lepšie sa robí, než keď tu bol on!“
Siete pavúčie po kútoch nechtami strhávam z ikon.
Náhlim - za domom sedlajú, čaká tam na mňa už kôň.

Tvár zjavila sa - mne priam pred okom
a reč jej bola jasná, aj keď pustá:
„Vo vlasti nie je nikto prorokom -
no v iných vlastiach tiež ich nie je zhusta.“

Skáčem do sedla - do koňa vrástol som so silou obra,
padá podo mnou kôň - asi ľaká ho rýchlosť a smer.
Tak už tresol som s tým, hoci bola to robota dobrá -
inú povinnosť prichádzať uzrel som z modravých sfér.

Už cválam - chrapčia klasy pod pejkom,
spod chrapčania sa slová za mnou pustia:
„Vo vlasti nie je nikto prorokom -
a v iných vlastiach tiež ich nie je zhusta.“