Tu je iná klíma - kdeže rovina, tu sa za lavínou spúšťa lavína, uhneš dažďu skál - a čakaj na nový. Je aj ľahšia cesta - obísť zráz. No tou ťažšou chce ísť každý z nás - nebezpečnou ako chodník vojnový. Ten, kto si nič neriskol, kto nebol tu - nepozrel sa vo tvár svojmu životu, aj keď dole robil diery do sveta. Usiluj sa, ako chceš - a jednako desatina týchto krás a zázrakov tam v tom šťastnom údolí ťa nestretá. Tu červených ruží, smútočných stúh niet! Netvári sa ako monument ten pokoj ti dávajúci štít. Večný oheň plápolá tu - hľaď! Na vrchole smaragdový ľad, ktorý nestihol si ešte pokoriť! Nech si čo chcú vravia - skutočne nie, naozaj, nik nehynie zbytočne! Radšej tu než od chrípky a od vodky! Prídu iní, čo vymenia pohodlie za tento svet, kde sa riskuje a drie - prejdú trasu, ktorú neprešiel si ty. Hľa, tie kolmé steny! Pozor, kamarát! Nie je spoľahlivý kameň ani ľad - a chybil, kto na šťastie sa spoliehal. Spoliehame sa len na svaly a zrak, na priateľskú ruku a na zatlčený hák - a modlíme sa, aby nezlyhal. Vytesávaš schody - ani krôčik späť! Od napätia kolená sa začnú chvieť a srdce už beží z hrdla hore pod nebo. Svet na dlani - od šťastia až onemieš. Iba trochu závidíš tým, ktorí tiež prídu sem - a majú vrchol ešte pred sebou.
© Ľubomír Feldek. Preklad, 1990