Naspäť do hluku miest, kde ťa pohltí šór, ťa to neťahá, musíš však, a tak to vzdávaš. Znova do dolín spúšťaš sa z dobytých hôr - srdce však na horách zanechávaš. Takže - stíchnite, zbytočné spory! Ja už zistil som, ako mám žiť. Od hôr lepšie byť môžu len hory, ktorým ešte som nedobyl štít. Vari šťastia by sám vzdal sa nejaký tvor, hluchý k volaniu srdca šiel k nešťastiu naspäť? A ty do dolín spúšťaš sa z dobytých hôr! Čo už narobíš - bohovia tiež zišli na svet. Takže - stíchnite, zbytočné spory! Ja už zistil som, ako mám žiť. Od hôr lepšie byť môžu len hory, ktorým ešte som nedobyl štít. Koľko nádejí, tém, včera pieseň, dnes báj hory sľubujú nám - len vraj ostať v nich máme. No ty spúšťaš sa - na rok - či naveky aj - lebo vracať sa späť, ach, to súdené nám je! Takže - stíchnite, zbytočné spory! Ja už zistil som, ako mám žiť. Od hôr lepšie byť môžu len hory, ktorým ešte nik nedobyl štít.
© Ľubomír Feldek. Preklad, 1990