Ešte nemám ten zápal -
tak čo by som hral?
Kto už v hangári chápal,
či rab je, či kráľ?
Či je silnejšie lietadlo, alebo letec?
Kto s kým dokáže divy?
Kto vyhrá ten boj?
Človek, ktorý je živý,
či neživý stroj?
Kým je na zemi, tvári sa stroj ako svätec.

Zajtra na suďbu svoju
si posvietim viac.
Zatiaľ pohládzam stroju
ten kovový glanc.
Rovní dole - no hore? Čo prihodí sa tam?
Z jeho kovovej šije
mám na dlani chlad.
Pôjdem bez ilúzie
na zajtrajší štart.
Nevyskúšané lietadlo - hotový satan.

Ráno sily mi naleje nové.
Tátoš dobrý je - mám pre to cit.
Hore opýtam sa ho - nech povie,
v ľudských službách či oddá sa byť.

Ja ťa od plienok poznám,
ty protekčný šrac!
Vždy ťa sprevádzal zoznam
zvlášť náročných prác,
lebo pod značkou „tajné“ ťa vpred tisla veda.
Hlavný konštruktér tvrdí,
že zbavil ťa múch,
no či môže byť hrdý,
to overí vzduch.
A dnes skúšobný pilot ťa v rukách má teda.

Aj tú poslednú mušku
ti odhalím rád,
ale nesmieme skúšku
hnať na konto strát -
straty, to u nás v letectve nebýva móda.
Je čas z chlapčenských šatní
už do chlapských dôjsť!
Už som s tvojimi bratmi
sa nalietal dosť!
Nuž ak jeden z nás cúvne dnes - pre oboch škoda.

Občas bývam aj na bode mrazu -
čo ak odletí motor či kryt?
Čo ak lietadlo usúdi zrazu -
v ľudských službách že netreba byť?

* * *
...Bol čas inakších žartov,
keď volala vlasť.
Za deň - dvadsaťpäť štartov.
A z hlbokých brázd!
Hmlou sme leteli - ej, aký kúpeľček milý!
Hore priestor bol taký,
kam vojde len chlap:
Tak sme trhali mraky,
že neostal zdrap.
Guľky kopuly padákov pre nás z nich šili.

Naspäť? Tma ako v hrobe!
Tu lietať sa uč!
Keď je radista v mdlobe
a prístroje fuč,
yj trupe priestrely, na krídlach - guľaté vrty,
ani s riadiacou pákou
už nedá sa hnúť...
A ty chveješ sa, ako
keď v cirkuse ľud
zimomriavky má na chrbte pri salte smrti.

Dodnes cítim to šteklenie nervov,
keď som pristával uprostred žít,
keď sa zdalo, že u ľudských červov
nechcú lietadlá v službách už byť.

Zajtra zas to mám prežiť -
stroj na doraz hnať,
skúšať núdzový režim -
aj divákov mať.
Nuž ma nepodraz - a ja ti ukážem nebo!
Stroj, my pôjdeme na štart
jak manželský pár!
Druha druh nesmie naštvať -
a istý je zdar.
Že ťa vo vzduchu opustím - toho sa neboj!

Kým sa vykľuje šidlo,
nič nezistím sám
a to letiace krídlo,
čo vyskúšať mám,
ešte dozajtra nechá ma v napätí čakať.
Veriť znameniam? To je
štýl iných, nie môj.
Majú hranice stroje -
ja nie som však stroj.
Zajtra zistíme, kto bude spievať, kto plakať.

Môžu do šrotu dať mňa aj teba.
No ak zvládneme let - tak sme fit!
Len sa nebojte! Vedia, keď treba,
v našich službách tie lietadlá byť!