Do mrazu, do mrazu
z tých vysedených miest
toľko miest odrazu
nás volá - Minsk či Brest!
Do mrazu, do mrazu...
Ktože to pochopí?
Od rodných topoľov
vábi svet, akoby
smutno v ňom nebolo.
Ktože to pochopí?
Doma čaj hrejú ti -
a zle tam tebe je
bez nových stretnutí!
Len to ťa zohreje!
Bez nich si zmrznutý.
No hoc aj dobre nám
je inde - cez kraje
cudzie zas, rodní, k vám!
Kde naša hviezda je?
Možno tu, možno tam...
|