Koľko je zázrakov, hmla, v tvojich oblakoch!
Ako však prídeš k nim - cesty keď niet?
Dva razy skúsiš to - trojicu má rád boh.
Hlúpe je tretí raz vracať sa späť.

Dôkladne osvoj si ten správny mrav:
„V hmle vieru uchovať si treba
a netreba v nej stratiť seba!“
To zaklínadlo vždy si vrav.

Vojny a nešťastia bili nás viac než dosť.
Hmla skryla pred vrahom - nebola zlá.
Dnes nám je na príťaž, hmla, tvoja oddanosť -
ty tajgu pred nami zamkýnaš, hmla!

Dôkladne osvoj si ten správny mrav:
„V hmle vieru uchovať si treba
a netreba v nej stratiť seba!“
To zaklínadlo vždy si vrav.

Tajomstvá temné sú, mlčania zaťaté -
príroda-šaman tak čaruje, hľa!
Aj čierne zlato, aj biele je zakliate -
stráži ich sivá stráž, stráži ich hmla.

Ale ty osvoj si ten správny mrav:
„V hmle vieru uchovať si treba
a netreba v nej stratiť seba!“
To zaklínadlo vždy si vrav.

Márne je všetko vraj, méta je ďaleká.
Vraj človek nemá v hmle nádeje zbla!
A veď aj od tepla - od tepla človeka
dokonca k oblohe stúpa tá hmla!

Nevzdaj sa, osvoj si ten správny mrav:
„V hmle vieru uchovať si treba
a netreba v nej stratiť seba!“
To zaklínadlo vždy si vrav.