Sám Úspech more objednal nám bez víchríc a búr, dal vlny, cez ktoré sa kýl rád preženie. A obloha sa s oceánom delí o azúr - dve modré farby na obzore skrížené. Ten omamný a šíry morský priestor je brat hôr! Brat v šialenstve, aj v krotkosti, aj v bujnosti. Tie hrivy vín sa belejú jak hory po obzor - a jamy pod nimi sú ako priepasti. Sme tí, čo slúžia živlom - nie čo sa pechoria. Dva póly - poludník nás vedie tam. Blahoslavené, večné pohoria! Blahoslavený, Veľký oceán! Náš brat je Triumf, naša sestra Veľká náhoda, hoci aj trochu nepokoja hlodá v nás. Na súši želali nám: „Zlomte väz!“ a príroda nám celé hviezdne nebo dala za kompas. Všetci sme na dne začali a hore chceme dnes! No neváhame - ak by niekto v tvŕdzi bol. Zmeníme kurz, keď zachytíme z diaľky SOS - hneď prerušíme svoju cestu na vrchol. Sme tí, čo slúžia živlom - nie čo sa pechoria. Dva póly - poludník nás vedie tam. Blahoslavené, večné pohoria! Blahoslavený, Veľký oceán! Rátame svoje straty, až keď stíchne uragán. Aj šedivieme - ale iba od soli. Len skúpa veľká slza, ktorou plače oceán, nám tváre umyje - viac nič nás nebolí. Vrchol je zdolaný, hrot zabodol sa do nebies. Zas na zem z oblohy - na krátky okamih. Včera sa plavba skončila - zas vyrážame dnes. Zas púť, zas výstup do tých končín neznámych. Sme tí, čo slúžia živlom - nie čo sa pechoria. Dva póly - poludník nás vedie tam. Blahoslavené, večné pohoria! Blahoslavený, Veľký oceán!
© Ľubomír Feldek. Preklad, 1990