My hovoríme „dujba“ na víchor,
a „rúbanica“ na búrku, čo rúbe.
A niekedy tých dújb je celý chór!
Zo stožiarov - len pne sú na palube.

No na povery platí naše veto -
my dáme viacej na kompas a nos.
Musíme premôcť pružné svaly vetrov,
ak nechceme o kožu plachiet dôjsť!

Na miskách naozajstných hviezdnych Váh
osudy ležia pred Neptúnom sivým
a Poľovnícke psiská vo hviezdach
nás na tie Váhy ženú s vytím divým!

Vrak dávnej korvety sa do snov vplieta -
na Váhach sa už hojdá takých dosť.
Napínajú sa pružné svaly vetra,
o kožu plachiet ľahko dá sa dôjsť.

Hľa, pred nami je inej lode tieň -
iste aj v búrke plavila sa divo.
Na rahne sa jej slučka hojdá len -
po obesencoch je jej asi clivo.

Prozreteľnosť sa zahrala s ňou kruto -
už pre ňu z bezvetria viac cesty niet.
Priaznivý vietor pomýlil loď túto -
a teraz navždy bude bez plachiet.

Zdá sa, že z lode stúpa volanie.
Tajomné signály z nej počuť presne!
Nie túžba po sláve, nie imanie -
to iná túžba o skaly nás tresne!

Okúsiť to, čo vždy nám iba chýba,
piť každým pórom tela priestory...
Kto v oceáne vidí vodu iba,
na zemi nedovidí na hory.

Uragán, rež nám zlostnou piesňou uši,
pod lebku vnikaj, myšlienky nám voď!
Lej hviezdny dážď - a sej do našich duší
ten večný vírus zeme, vírus vôd!