Ako v ohni tak v mori niet brodu, čo prešli by nohy -
výhľad na ľahkú korisť nás určite nezvábil sem.
Odprevádzame západ - a čakáme na východ nový,
k moru lipneme - a vždy sa tešíme na výkrik „Zem!“

Túžbou po Veľkej flotile v detstve ti horela duša,
po tých rahnách a plachtách a sporoch, čo rozhodne zbraň...
Všetko plní sa. „Na miesta staňte si!“ rozkazy zvučia.
„More volá - nuž bystro si staň a sa mornárom staň!“

Hore vpredu sú zlostnejšie vetry a červenšie zore -
zhora uvidíš lepšie, keď vpredu sa vynára súš.
Prišli sme si sem len po tú drinu a len po mozole í
vtedy, keď sme sa naveky pre more rozhodli už.

Signál: „Poďme!“ A rahná sa dávajú do svojho tanca.
Sťažeň - doluznak. Obzor sa sklápa jak dlaň.
„Nuž tak na miesto staň si a čím skorej človekom staň sa!“ -
čo tu na mori značí: „Čím skorej sa mornárom staň!“

Stúpaj po lanách k oblohe, keď si sa moru stal synom -
tam aj vietor je živý a kričí - nuž krič aj ty naň!
„Staň si na miesto - a tak sa človekom staneš tým činom!“ -
čo tu na mori značí: „Čím skorej sa mornárom staň!“

Dĺžku plavby ti príbuzní nebudú zazlievať iste,
keď sa osudu nevzdáš a srdca máš vždy plnú hruď.
Chlapci, zostaňte ľuďmi aj dnes, keď už námorníkmi ste!
A keď kapitán stane sa z teba - vždy námorník buď!