Profesionálom je prachov vždy málo, im fuk je, či nechajú na ľade chrup - veď platia im hodne aj za nerozhodne, aj za prehru zoberú poriadny lup. Vravia: - To moje hra na telo je! A pritom bijú ťa z celých síl. Kto rozdá prídel - sám k barlám príde a zmrzačí sa, kto mrzačil. Profesionáli sú v aréne králi, kde súper je matador a oni - býk. A v tom vidia výkon, keď darí sa býkom, a hrajú to vabank - ak my nie, tak nik! Už súper leží? Fajn! Lež a neži! Boh si to želá - boh, čo chce gól. Lež, ak si slabý - my hráme, aby boh na tribúne spokojný bol! Profesionáli len vtedy sú v žiali, keď masaker preruší rozhodcov hvizd. Už zo dvadsať rokov tnú - za oko oko - a nikto si netrúfal proti nim ísť. No prednedávnom zvrat nastal v slávnom živote týchto hviezd v zámorí. Ich vlastné zbrane platia dnes na ne a naša rýchlosť ich umorí. Profesionáli tam, pri Montreali, nech pestujú corridu, kde býk je hráč! No medzinárodne už strácajú hodne a stratila pred nimi rešpekt aj tlač. Dnes pred zápasom ich tréner pastor jak ovečky ich zaháňa v chrám. Tam hospodina prosia: - Buď pri nás! No boh je tuším k nim hluchý priam. Profesionálov len dvojitý válov by prinútil lepšie a rýchlejšie hrať - a zatiaf tí naši za oškvarok v kaši im titul už zobrali po piatykrát! Intrigujte si v Kanade kdesi - kanadský hokej hráš, len keď vieš! V budúcej zime zas zvíťazíme! A futbalisti? Raz hádam tiež...
© Ľubomír Feldek. Preklad, 1990