Plece ma zabolelo - a tribúnam vhod
prišlo v tej chvíli ticho napäté.
Ech, čo tam po súperoch! Ten rekordný hod
už nikto nevezme mi - chápete?

Hodil som! Uskutočnil! Dostalo to tvár!
Tuším, že ja sám za tým poletím!
Ale ja nesmiem - veď som iba kladivár
a hádžem, ako potrebuje team.

Škoda, že v Taliansku práve bolo to.
Doma len by ten hod bol ďaleký!
A ešte lepšie by to čudo letelo,
keby to bolo raz a naveky.

Býval som kováčom a kul som veselo,
stískal som kladivo a mal som sník:
Tak zahodiť ho zrazu, že by letelo,
tam, kde ho nenájde už nikdy nik.

Som proti masovému tranzu z úspechov.
No dúfam - za hory rok nezájde
a zahodím to kladivo tak ďaleko,
že rozhodca ho so psom nenájde.

Nuž teraz - toľký národ čakal na dielo! -
zahodil som ho! Zvážiť mal som to.
Úžasne ďaleko, ba ďalej letelo.
Hneď chceli vedieť moje tajomstvo.