Rozbeh a odraz... Vstať sa hanbím skrátka.
Piliny v ústach, slzy na líci.
Prehradila mi cestu nahor latka -
dve dvanásť - na prekliatej hranici.

Športový život len naoko
je to, čo vidí v ňom ulica.
Okamih len si tam vysoko -
a musíš dole hneď spustiť sa.

Zakázané ovocie - daj šťavu!
Pomykám ja za chvost svoju slávu.
Iní majú odrazovú ľavú -
ale ja mám odrazovú pravú.

Rozbeh a odraz... Hvízda celý plenér,
keď davu zdá sa výkon neveľký.
A bez ľútosti hovorí mi tréner:
„Veď ty si tuším skokan do diaľky!“

Ktosi nôž vražil mi do bokov,
zle som sa odrazil, krupica!
Neudržíš sa tam, vysoko -
a musíš dole hneď spustiť sa.

Od hnevu som skoro stratil hlavu,
vysvetľujúc hlavný dôvod javu:
oni majú odrazovú ľavú,
ale ja mám odrazovú pravú.

Rozbeh a odraz... Kanaďan ma bije -
mne do ksichtu aj v letku škerí sa.
A tréner riadne najedovaný je
(zase dve dvanásť - moja hranica).

Šéfstvo vraj pozerá z hľadiska.
Obaja prídeme o hlavu,
ak sa dnes medaila nezíska...
Mám odraz prehodiť na ľavú!

Radšej vypiť jedovatú šťavu!
Radšej si dať odskrutkovať hlavu!
No tú svoju - vraj nesprávnu - pravú
nevymením za ich správnu ľavú!

Ten posmech davu dušu mi len hladká
a prikazuje vstať a vzchopiť sa!
Rozbeh a odraz... Ostala tam latka.
Dve dvanásť! Prekonaná hranica!

Nech aj nôž bodal ma do bokov,
nech mi aj hrozili úrazy -
predsa však bol som tam vysoko.
Nikto z tej výšky ma nezrazí!

Všetkým som ukázal, kto je kto!
Celý dej manželka zhustila.
Pokým ja bol som tam vysoko,
ona sa, potvora, spustila.

Ochutnal som zakázanú šťavu!
Pomykal som za chvost svoju slávu!
Oni majú odrazovú ľavú -
ale ja mám odrazovú pravú!