Šmýkam sa, šliapem, bežím dnes
po dráhe z čiernej škvary
a nesmiem piť a nesmiem jesť -
a spať mám v behu vari?

Ach, dobre by dnes bolo prejsť
nejaké milé bary!
No nejde to - veď bežím dnes
po dráhe z čiernej škvary.

A Guinejčan Sam Brook
ma berie o okruh.
Nuž načo bol ten vzruch,
že Sam je vraj náš druh:
„Sam, guinejský náš druh!“

Ten Guinejčan sa valí tak,
že ujde mi - to cítim!
Ostávam vzadu - dúfam však,
že druhý dych už chytím.

Po druhom tretí polapím
a po ňom štvrtý azda -
a potom sa už pochlapím
a dobehnem ho raz-dva.

Ech, pekný je to druh -
zas vzal ma o okruh!
Nuž načo bol ten vzruch,
že Sam je vraj náš druh?
„Sam, guinejský náš druh!“

Zlatý bod dňa je maratón,
no stupňov - rovných tridsať.
Na úpal zvyknutý je on -
ľahko mu nešetriť sa!

Rád by som videl, ako by
pri mínus tridsať valil!
No teraz ja som hotový -
nuž aby som to zbalil.

Ech, pekný je to druh,
zas vzal ma o okruh!
Načo mi taký druh,
čo volá sa... Brok? Brook?
Sam, guinejský náš drúk!