Levovi Jašinovi
Áno, dnes sa na výborný výkon cítim - od nadšenia idú zblaznieť Moskviči. Koľko lôpt mi letí k bráne, toľko chytím. Betónové šance marím pri tyči. My kopeme jedenástku - napneme ich sito! Reportéri za ich bránou - ako hustý les. Len jeden mne za chrbtom sa nudí zanovito - ten si teda odpočinie dnes. Ale pardon - teraz mám robotu. Nad brvno to vytláčam - bez potu. Ich desiatka kope roh - ten sa vyzná v banánoch' Tak si počkám na čiare - a je to tu. Mám ju - veď sa cítim dnes vo svojej koži. Kto mi chcel gól rovno z rohu dať - má pech. Publikum je šťastné, že mám loptu v koši. Len za bránou - jedno smutné „Ech!“ Obrátim sa - hlas čuť spoza fotoaparátu: „Všetko chytáš! Musíš, chlapče, trápiť práve mňa? Zase nemám snímku, lebo na gól necháš ma tu čakať asi do súdneho dňa!“ Chcem ho poslať do Ríma - nie je čas. Súper sa hry ujíma - páli zas. Len-len ju mám - trela tyč. A počujem: „Zase nič! Gól sfotiť mi neumožníš ani raz.“ „Všetko chápem, milý súdruh! Teraz iba kultúrne vás prosím: choďte doboha! Výhodná by bola pre vás moja chyba, no pomôcť vám - nie je moja úloha.“ Desiatka sa rúti - jeho každá strela zradná. A fotograf hundre: „Jeden pusti im! Do smrti aj s rodinou ťa budem fotiť zdarma!“ Takmer plače. Čo si počať s ním? Vravím: „Čo už za futbal by to bol? Pre brankára gól je žiaľ, gól je bôľ!“ A on: „Z tvojich otázok nemám nič! Chceš obrázok? Kráľovsky sa odmením - len pusti gól!“ Už neisto vybieham! To z reportéra vychádza - on neprestáva zapárať! Požmurkávam na svojich aj na súpera: kamaráti, rozbite mu aparát! A on fňuká: „Braček, tvoja neľudskosť ma vraždí! Pustiť jeden gól - veď bolo by to nevinné. Jeden moment - snímka by však zostávala navždy! Postoj predsa chvíľku nehybne!“ Ich päťka len dvadsaťdva rokov má, no všade gól razdva dá... Našiel ma! Fotograf ma rozptýlil, útočník ma pomýlil, napálil to do vinkla - nuž, pohroma. Pomohol tej lopte asi nápor vetra, a tak lacný gól som pustil predsa len. Doma mám tú fotku, dlhú vyše metra. Svoju hanbu vídam takto každý deň. Preklínam tú chvíľu, keď som čertu ulahodil! Myslím na to odvtedy pri každom zákroku - mohol som mu snímku skaziť, keby som sa hodil! Mrzí ma ten gól aj po roku. Pokušiteľ, had a kat! Ktorý z nás brankárov gól pustí tak - na rozkaz? Aj brankár má v sebe pud po víťazstve... Tak len kľud. Sústrediť sa - z rohu idú kopať zas...
© Ľubomír Feldek. Preklad, 1990